Dobrá zostava 2 - Trenčín - Galéria M.A.Bazovského 2.7. 2020
Aj keď sa Branislav Kristín na trenčianskej profesionálnej výtvarnej scéne pohybuje už 10 rokov, jeho umelecká duša je rovnako žiadostivo smädná, nespútaná a mimoriadne usilovná. Nezastaviteľné ruky a myseľ neustále kreslia, odtláčajú, skenujú a napokom línie a útržky, tvary a farby prenášajú na grafický list či maliarske plátno v nových a ďalších variáciách. Jeho reálne pracovné prostredie pálenice na prvý pohľad nie je umeniu naklonené, ale paradoxne inšpiráciu čerpá aj tam. V jeho tvorbe sa začali objavovať aj tzv. kvasové grafiky, obrazce, ktoré vznikajú v kvasovej hmote, na stenách nádob na kvas, na zemi či stenách pálenice. Autor ich fotí a neskôr variuje tak v grafickej ako aj maliarskej tvorbe. Táto téma ešte čaká na svoje hlbšie a dôkladnejšie spracovanie. Javí sa ako nový originálny experiment, ktorým sa autor chce aj v budúcnosti uberať.
Najzaujímavejší je proces vzniku jeho diel, ktorý sa postupne z akéhosi automatizmu a náhodnosti mení na autorom presne zadefinovaný finálny výsledok. Fragmenty svojich dávnejších aj súčastných kresieb a grafík presúva, odkrýva, ďalej recykluje počitáčovými zásahmi, čím mení ich významovú a tvarovú štruktúru, ktorá v maľbách získava nový rozmer. V maliarskej tvorbe kladie dôraz najmä na čiaru. Tú vo svojom tvorivom procese vrství, odkrýva, maže, znovu objavuje, odtláča, ryje a kreslí. Takto recyklované motívy ďalej farebne dotvára, znova spracováva, rozkladá, experimentuje s nimi a následne ich spája do nových obrazových príbehov. Dominujúca spleť čiernych čiar, plôch a bodov na maliarskom plátne je výsledkom už spomínanej kombinácie a spájania viacerých médií - kresby, grafiky, počítačovej grafiky, ktoré autor akceleruje do vášnivého, niekedy až arytmického tanečného fortissima. Ich vzájomným prelínaním, prepájaním a fragmentáciou vytvára svoj, na prvý pohľad komplikovaný autorský svet, ktorý ale divákovi ponúka mnohorozmerný priestor pre fantáziu a inšpiráciu.
Sám o svojej tvorbe hovorí : Keď maľujem, kreslím, keď robím akciu s kvasom v pálenici, keď kreslím na zem v záhrade, ako keby som bol v tej pravekej jaskyni a maľujem tam, kreslím na stenu. Zabúdam na všetky pravidlá, na našu súčastnosť - komerčnú dobu, honbu za peniazmi...
Braňo Kristín nechce, ale ani nevie spomaliť. V tom neustálom tvorivom umelecom pohybe, priam pokluse, je štastný s novými víziami a plánmi. Nezastaviteľné ruky a myseľ neustále kreslia, odtláčajú, skenujú a napokom línie a farby prenášajú na rozmerné maliarske plátno v nových a ďalších variáciách. Z tohto priam horúčkovitého tvorivého procesu vzniká silné napätie, túžba ešte niečo dopovedať ...
PaedDr. Elena Porubänová
